Pulzným oxymetrom, ktorý si stačí nasadiť na prst zistíš, že tvoje červené krvinky sú za bežných okolností z 95-99% nasaturované kyslíkom. Konkrétne je to hemoglobín, proteín v červených krvinkách, na ktorý sa viaže kyslík a ten je následne transportovaný do tkanív a buniek, kde sa metabolizuje.

V škole si sa učil/a, že O2 je plyn, ktorý vdychujeme a CO2 je zase plyn, ktorý vydychujeme a potrebujeme sa ho zbaviť. V skutočnosti tento odpadový plyn, za ktorý ho považujeme, je kľúčovou premennou, vďaka ktorej sa kyslík uvoľní z červených krviniek a využije sa ďalej v organizme.

V roku 1904 dánsky fyziológ Christian Bohr objavil tzv. Bohrov efekt, v ktorom zistil, že so zvyšujúcim sa CO2 v krvi, sa väzba medzi hemoglobínom a kyslíkom oslabí, čo vedie k uvoľneniu O2 z krvi do buniek a tkanív. Naopak, ak dýchaš ústami, hyperventiluješ a vydychuješ veľké množstvo CO2, väzba medzi hemoglobínom a kyslíkom zosilnie, nedôjde k uvoľneniu O2 z krvi, zhorší sa okysličenie organizmu. Tvojím cieľom nie je kyslík v krvi držať, ale vypustiť ho ďalej do pracujúcich svalov. Preto zvýšenie saturácie hemoglobínu extra kyslíkom nedáva zmysel, je to ako by si lial vodu do plného pohára. Koľko kyslíka tvoje telo dokáže využiť, záleží od množstva oxidu uhličitého v tvojej krvi.

Čo sa vlastne deje, ak zadržíme dych?

Po zadržaní dychu hladina CO2 v krvi začne stúpať a ak dosiahne požadovaný level, príde informácia z receptorov detegujúcich stav dýchacích plynov v krvi, že treba začať dýchať a vyrovnať hladinu pH v krvi.  Senzitivita spomínaných receptorov na oxid uhličitý ovplyvňuje to, akým spôsobom si tvoje telo poradí s fyzickou aktivitou.

Ak je tvoje telo veľmi citlivé na zvýšenú hladinu CO2 v krvi,  dýchanie bude intenzívne a ťažké, zvýši sa objem vdychovaného vzduchu a so zvýšenou dýchavičnosťou sa zníži množstvo CO2, čoho výsledkom bude zhoršená dodávka kyslíka do pracujúcich svalov.

Z opačného pohľadu ak receptory sú menej citlivé a tolerujú viac CO2, nielenže sa zníži dýchavičnosť, ale zefektívni sa dýchanie v kľude aj počas cvičenia a telo je schopné pracovať väčšou intenzitou s menším úsilím.

BOLT test, o ktorom si sa dočítal v minulom článku je akýmsi meradlom senzitivity tvojich receptorov na oxid uhličitý. Čím vyššie je tvoje BOLT skóre, tým lepšie dokážeš tolerovať CO2, nedochádza k zvýšenej dýchavičnosti, únava s nástupom laktátu prichádza neskôr, technika a ekonomika pohybu je lepšia. Jednoducho povedané, vyššie BOLT skóre = lepší výkon.

Ak chceš mať vyššie BOLT skóre, športovať intenzívnejšie za menej námahy, je dôležite aby si dýchal čo najčastejšie nosom a robil dychové cvičenia, kde ovplyvňuješ senzitivitu spomínaných chemoreceptorov.

Jednoduché cvičenie vhodné pre každého:

• Malý nádych nosom, malý výdych nosom

• Zadrž dych na 2-5 sekúnd (zapchaj si nos)

• Uvoľni nos a dýchaj kľudne 10 sekúnd (stále iba nosom)

• Opakuj po dobu troch minút

Čo je cieľom tohto cvičenia?

Zadržaním dychu na krátku dobu jemne stúpa hladina NO (oxid dusnatý) v nosovej dutine a CO2 (oxid uhličitý) v krvi. Na konci zádrže (2-5 sekúnd) sa ako prvé nadýchni, aby si dopravil dôležitý NO do pľúc. Počas zádrže môžeš cítiť ľahký nedostatok kyslíka a pocit tzv. hladu po vzduchu, čo je znakom toho, že sa ti v krvi hromadí CO2. Obidva plyny NO a CO2 zohrávajú dôležité úlohy v tele: rozšírenie dýchacích ciest, zlepšenie cirkulácie krvi a umožnenie transportu väčšieho množstva O2 do buniek. Toto cvičenie je vhodné zaradiť do rozcvičenia a takisto pomáha znižovať stres, príznaky astmy, panických záchvatov alebo hyperventilácie. Vhodné je ho zaradiť aj po tréningu na ukľudnenie.

Dnes si sa dozvedel/a, že oxid uhličitý nie je iba odpadový plyn, ktorého sa musíme výdychom zbaviť. Zohráva dôležité úlohy v organizme ako napr.: uvoľňuje kyslík z krvi do buniek a tkanív, rozťahuje hladké svalstvo ciev a dýchacích ciest, reguluje pH krvi. Nabudúce si vysvetlíme, aké benefity nám poskytuje dýchanie nosom, respektíve aké negatívne dopady na naše zdravie môže mať dýchanie ústami.

Autor:

Mgr. Martin Sobota